Úrad verejného zdravotníctva upozorňuje na horúčavy na pracoviskách, môžu spôsobiť aj zdravotné problémy

Extrémne zvýšené teploty môžu u zamestnancov spôsobiť pokles výkonnosti či zvýšenú únavnosť. Úrad verejného zdravotníctva SR (ÚVZ SR) tvrdí, že horúčavy na pracoviskách môžu spôsobiť aj zdravotné problémy, ako prehriatie organizmu so zvýšením telesnej teploty, malátnosťou, ospalosťou, bolesťami hlavy, závratmi, nevoľnosťou až zvracaním.

Najdôležitejším opatrením, ktoré úrad zdravotníctva odporúča je dostatok pitnej vody, ktorý musí zamestnávateľ zabezpečiť na vlastné náklady.

Pitný režim na pracovisku

„Prostredníctvom pitného režimu sa odporúča doplniť najmenej 70 % vody stratenej za pracovnú zmenu nadmerným potením a dýchaním. Nápoje musia byť zdravotne neškodné, majú mať vhodné chuťové vlastnosti a teplotu. Majú obsahovať čo najmenej cukru (do 6 %), pretože sladké nápoje zvyšujú pocit smädu. Nápoje nemajú obsahovať ani malé množstvo alkoholu, pretože alkohol zvyšuje metabolizmus a tým aj produkciu tepla v organizme,“ uvádza ÚVZ SR.

Za vhodné sa považujú napríklad stolové minerálne vody, bylinkové čaje, ovocné čaje alebo šťavy. Finančne uhrádzať tieto občerstvujúce nápoje nie je povinnosťou zamestnávateľa. Pitný režim na pracovisku s nadmernou záťažou teplom, výber vhodných nápojov, ich primeranú teplotu a množstvo zamestnávateľ konzultuje s lekárom pracovnej zdravotnej služby.

Pre zmiernenie tepla je potrebný aj vhodný pracovný odev, ktorý má byť jednovrstvový, podľa možnosti svetlej farby a z prírodných materiálov, pretože syntetické materiály neumožňujú odparovanie potu.

Prestávky v práci

„V prípade potreby by sa mali umožniť zamestnancom prestávky v práci, aby sa mohli ochladiť osprchovaním alebo umytím pokožky chladnou vodou. Na vnútornom pracovisku, na ktorom je pre teplo z technologických dôvodov prekračovaná prípustná operatívna teplota, a na iných pracoviskách za mimoriadne teplých dní sa čas práce môže upraviť tak, aby bol dodržaný najmä dlhodobo a krátkodobo únosný čas práce,“ uvádza úrad zdravotníctva.

Ochranné a preventívne opatrenia však zamestnávateľ musí vykonávať aj vtedy, ak teploty ešte nedosahujú hodnoty oprávňujúce k stanoveniu režimu dlhodobo a krátkodobo únosného času práce, ale na pracovisku už prekračujú prípustnú operatívnu teplotu.

Teplotná hranica nie je

Súčasná legislatíva jednoznačne nestanovuje teplotnú hranicu, kedy zamestnávateľ musí vykonávať jednotlivé opatrenia na ochranu zdravia zamestnancov.

Vo všeobecnosti však platí, že ak na pracovisku, na ktorom sa vykonáva dlhodobá práca, nemožno zabezpečiť optimálne alebo aspoň prípustné mikroklimatické podmienky, zamestnávateľ musí vykonať ochranné a preventívne opatrenia, ako napríklad úprava času práce, posun začiatku pracovnej zmeny, rotácia/striedanie zamestnancov, zaraďovanie prestávok, pitný režim či klimatizácia a nútené vetranie.

Zábrana insolácii

Na pracovisku je tiež potrebné zabrániť insolácii, teda prenikaniu priamych slnečných lúčov cez okná alebo svetlíky, tienením žalúziami alebo roletami. Ak nie je na pracovisku klimatizácia, je potrebné zabezpečiť zvýšenie pohybu vzduchu vetraním.

„Používané ventilátory by sa mali umiestniť a nasmerovať tak, aby nedochádzalo k nežiaducemu priamemu ochladzovaniu tela zamestnancov. Aj keď klimatizácia sa už dnes stáva bežnou súčasťou mnohých pracovísk, najmä v novších budovách, je potrebné ju využívať primerane, a to tak, aby rozdiel medzi vnútorným a vonkajším prostredím bol 5, maximálne 7 stupňov Celzia,“ uzatvára Úrad verejného zdravotníctva.