Teplá zima praje kliešťom, na očkovanie treba myslieť už teraz

V roku 2022 bol na Slovensku zaznamenaný najvyšší výskyt prípadov kliešťovej encefalitídy na Slovensku za posledných 60 rokov.

Prevažne teplé zimy prajú kliešťom. Niektoré druhy už možno aj dnes nájsť vo voľnej prírode na južnom Slovensku a v nížinách, a to napríklad pijaka lužného, ktorý je nebezpečný pre psov.

Majitelia psov by už preto mali nasadiť protikliešťovú ochranu, upozorňuje Úrad verejného zdravotníctva SR. Kliešť obyčajný, ktorý napáda človeka, sa obvykle prebúdza v marci. Riziko pre ľudí je ešte momentálne nízke.

„S prevenciou proti kliešťovej encefalitíde však odporúčame začať už teraz, očkovaním aspoň dvoma dávkami, najvhodnejšie vo februári a marci, aby boli ľudia v apríli už chránení aspoň čiastočne. Tretiu dávku odporúčame v auguste, aby posilnili ochranu pred tzv. jesennou aktivitou kliešťov,” uviedla epidemiologička z Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Banskej Bystrici Mária Avdičová.

V roku 2022 bol na Slovensku zaznamenaný najvyšší výskyt prípadov kliešťovej encefalitídy na Slovensku za posledných 60 rokov. Toto ochorenie sa môže skončiť poruchami koncentrácie, pamäti až smrťou.

Aktivita kliešťov

Kliešť obyčajný a pijak lužný sú aktívne v odlišných obdobiach roka. Kliešť obyčajný sa po zime prebúdza neskôr, zväčša v marci, keď denná teplota dosahuje 7 až 8 stupňov Celzia. Svoje obete vyhľadáva najmä v čase rozmnožovania – párenia, a to je obdobie od apríla až mája. To sa označuje ako jarná aktivita kliešťov.

„Psí“ kliešť, teda pijak lužný, je už rozšírený po celom južnom Slovensku. Kliešť pijak sa prebúdza po roztopení snehu pri dennej teplote nad nulou. „Za teplých zím bez snehu ho nachádzame aj v decembri a januári. Teda už je bdelý a na južnom Slovensku sa s ním psičkári už stretávajú, no nie každý ho vie rozoznať od kliešťa obyčajného, a tak sa šíri poplašná správa – kliešte už sú tu,” poukázal vedúci Centra aplikovaného výskumu Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach Branislav Peťko.

Pijak lužný má podľa Peťka „siestu” v lete, na ktorú sa ukladá, keď kvitnú agáty. Keď odkvitnú, čo je jún, tak už ho na vegetácii nenájdeme. Je nebezpečný pre psov, prenáša krvného parazita babéziu.

Tá napáda červené krvinky a spôsobuje vážne ochorenie, babeziózu psiu, na ktoré neliečené psy aj umierajú. „Človeka tento kliešť bežne nenapadne, možno výnimočne. Pre človeka však táto babézia psia nie je nebezpečná, aj keby ho takýto kliešť napadol,” dodal Peťko.

Svetový deň encefalitídy

Svetový deň encefalitídy, ľudovo nazývanej „zápal mozgu“, je 22. februára. Tento deň má upozorniť na ochorenie, ktoré môže zanechať celoživotné následky fyzického alebo psychického charakteru, prípadne skončiť úmrtím.

Encefalitída môže byť zapríčinená rôznymi mikroorganizmami, najčastejšie ide o vírusy. Jedným z vírusov, ktorý infikuje mozgové tkanivo, je vírus kliešťovej encefalitídy. Ide o akútne infekčné vírusové ochorenie, ktoré postihuje centrálnu nervovú sústavu.

K nákaze u človeka dochádza dva až tri týždne po zaklieštení infikovaného kliešťa alebo po konzumácii nepasterizovaného mlieka alebo mliečnych výrobkov z infikovaného zvieraťa.

Veľká epidémia

„Pamätná je veľká epidémia z roku 1951. V okrese Rožňava ochorelo 660 ľudí,” pripomína Avdičová. Počas epidémie bol prvýkrát preukázaný prenos vírusu na človeka pitím nezvareného mlieka infikovaných zvierat.

Väčšina chorých pila nedostatočne tepelne upravené kravské mlieko z miestnej mliekarne, kde sa dodávalo aj kozie mlieko. Prvá fáza ochorenia sa prejavuje chrípkovými príznakmi – horúčka, nevoľnosť, nechutenstvo, bolesti hlavy a svalov.

Nasleduje bezpríznaková fáza ochorenia, ktorá trvá jeden až 20 dní. Pre druhú fázu ochorenia s odstupom niekoľkých dní sú charakteristické príznaky postihnutia centrálneho nervového systému – stupňujúce sa silné bolesti hlavy, vracanie, stuhnutie šije, poruchy vedomia, pamäti až dezorientácia, závraty, nervové obrny.

Rastúci trend

Rastúci trend počtu prípadov kliešťovej encefalitídy podľa Jany Kerlik z Regionálneho úradu verejného zdravoníctva v Banskej Bystrici súvisí pravdepodobne s klimatickými zmenami. Kliešte nemajú rady sucho a horúco, preto sa posúvajú smerom na sever a do vyšších nadmorských výšok.

V minulosti dlhodobo vykazovali najvyššiu chorobnosť kliešťovej encefalitídy oblasť Považia a Trenčiansky kraj. Od roku 2015 je najvyššia chorobnosť hlásená v Banskobystrickom (33 percent prípadov) a Žilinskom kraji (32 percent prípadov).

V roku 2022 oba kraje pokryli dve tretiny celkového počtu prípadov kliešťovej encefalitídy na Slovensku. Očkovanie proti kliešťovej encefalitíde, ktoré má vysokú účinnosť, sa odporúča vo veku od jedného roka všetkým, ktorí žijú v endemických oblastiach, alebo cestujú do rizikových oblastí.

K téme