Štúdia o nadúmrtnosti na COVID-19 vykazuje vážne nedostatky, tvrdí ÚDZS

Ak by Slovensko zaviedlo opatrenia, ako napríklad Dánsko, podľa štúdie sa mohlo potenciálne zachrániť až 21-tisíc životov.

Dokument o nadúmrtnosti na COVID-19 v kontexte rozhodnutí zdravotnej politiky v rokoch 2020 až 2022 vykazuje vážne metodologické nedostatky a ignoruje epidemiológiu a základné mechanizmy šírenia infekčných chorôb.

V tlačovej správe to uviedol zástupca predsedníčky Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) Michal Palkovič. Výsledkom sú podľa neho síce mediálne ohromujúce, ale zavádzajúce závery.

Záchrana životov

Pri prebiehajúcej pandémii sa podľa neho robia rozhodnutia na základe aktuálnych poznatkov vedy, ako aj ekonomických možností štátu vrátane kapacity zdravotníctva, za pochodu.

„Netvrdíme, že sa neurobili v tých vypätých chvíľach žiadne chyby, hodnotiť však takýmto účelovým spôsobom postupy, ktoré sa robili v dobrej viere zachrániť čo najväčší počet životov, je minimálne neadekvátne,“ tvrdí.

Rozhodnutia politikov

Sekcia súdneho lekárstva a patologickej anatómie sa podľa ÚDZS počas kritického obdobia pandémie veľmi intenzívne venovala aj zverejňovaniu dát o priebežnom pocte úmrtí súvisiacich s ochorením COVID-19, až kým počet úmrtí za mesiac neklesol pod 500. „Autori v médiách citovaného dokumentu tieto štatistiky opomenuli,“ upozorňuje úrad.

Zo štúdie s názvom Nadúmrtnosť na COVID-19 v kontexte rozhodnutí zdravotnej politiky (roky 2020 – 2022) vyplýva, že na vysokú nadúmrtnosť počas pandémie koronavírusu mali vplyv rozhodnutia politikov. Ak by Slovensko zaviedlo opatrenia, ako napríklad Dánsko, podľa štúdie sa mohlo potenciálne zachrániť až 21-tisíc životov.

K téme