Slovensko zaznamenalo v minulom roku rekordný pokles úmrtí, počty sa vrátili na predpandemickú úroveň

Slovensko patrilo v období pandémie medzi krajiny s najvyššou nadmernou úmrtnosťou v EÚ. Dostali sme sa vtedy na štvrté miesto po Bulharsku, Cypre a Poľsku.

V minulom roku zomrelo na Slovensku 54-tisíc ľudí. Počet úmrtí sa tak dostal na úroveň spred pandémie, keďže je to o 26 % menej ako v roku 2021, kedy bola koronakríza v plnom prúde. Je to zároveň o deväť percent menej ako v roku 2022.

Ako ďalej uvádzajú analytici Inštitútu pre stratégie a analýzy (ISA), celkový počet úmrtí bol vlani len o jedno percento vyšší ako päťročný priemer pred nástupom pandémie. Šírenie ochorenia COVID-19 si medzi rokmi 2020 až 2023 vyžiadalo 22 tisíc obetí.

„Významne tak zvýšilo celkový počet úmrtí na Slovensku a negatívne ovplyvnilo očakávanú dĺžku života. Tá klesla o 3,2 roka medzi rokmi 2019 až 2021, čo bolo po Bulharsku najviac v EÚ. Priemer za celú EÚ bol pokles o 1,2 roka,“ konštatujú analytici.

Najvyššia nadmerná úmrtnosť

Slovensko patrilo v období pandémie medzi krajiny s najvyššou nadmernou úmrtnosťou v EÚ. Dostali sme sa vtedy na štvrté miesto po Bulharsku, Cypre a Poľsku. Za roky 2020 až 2022 dosiahla 19 % pričom priemer EÚ bol 12 %.

Situácia sa stabilizovala až v minulom roku. Počet úmrtí z dôvodu COVID-19 klesol z 15-tisíc, čo predstavuje 20 % na celkových úmrtiach, v roku 2021 na pol tisíca, teda asi na jedno percento na celkových úmrtiach v roku 2023.

Najčastejšie príčiny úmrtí sa dlhodobo nemenia. Aj v minulom roku to boli choroby obehovej sústavy, teda ciev a srdca (45 %), nádorové ochorenia vrátane rakoviny (25 %) a choroby dýchacej sústavy (6 %). Výnimkou bol rok 2021, kedy sa COVID-19 dostal na druhé miesto a význame navýšil celkový počet úmrtí.

Počet úmrtí

Dlhodobo počet úmrtí na Slovensku stúpa kvôli starnutiu obyvateľstva zo silných populačných ročníkov. Podľa demografických prognóz počet zomretých prekročí 62-tisíc ročne už o desať rokov a o 20 rokov dosiahne vrchol cez 67-tisíc ročne.

„Obyvateľstvo starne aj následkom dlhšej doby dožitia. Dlhodobý trend prerušila pandémia, kedy sa očakávaná dĺžka života skrátila vo všetkých krajinách V4 a v priemere aj za celú EÚ,“ konštatujú analytici ISA.

V roku 2021 zaznamenalo najväčší medziročný pokles Slovensko s Lotyšskom, keď u nás očakávaná dĺžka života klesla zo 77 na 74,6 roka. V EÚ klesla v priemere iba o 0,3 roka. V ďalšom roku sa očakávaná dĺžka života vrátila na 77 rokov.

Slovensko a Maďarsko najhoršie

Priemer EÚ bol 80,6 roka. Z krajín V4 má kratšiu očakávanú dĺžku života oproti Slovensku len Maďarsko. Najdlhšia, 79 rokov, je v Česku. Očakávaná dĺžka života pri narodení udáva počet rokov, ktorých sa pravdepodobne dožije práve narodený človek za predpokladu, že sa nezmení súčasná miera úmrtnosti.

Nemenej dôležité sú roky života v zdraví, teda vek, do ktorého človek žije bez vážnych zdravotných problémov. Na Slovensku je to iba 57 rokov, teda o 20 rokov menej, ako je očakávaná dĺžka života pri narodení. Priemer EÚ je podľa Eurostatu 64 rokov.