Slovensko je v pripravenosti zdravotníctva čeliť výzvam tretie najhoršie v Európe

Najnovšia štúdia posudzuje pripravenosť zdravotníckych systémov 27 krajín v Európe.

Zdravotnícky systém na Slovensku je z 27 krajín Európy z hľadiska pripravenosti čeliť budúcim výzvam na treťom najhoršom mieste. Vyplýva to zo štúdie s názvom Healthcare Readiness Index (HRI), ktorá analyzuje pripravenosť zdravotníckych systémov na starnutie, nárast chronických chorôb, ďalšie vlny infekčných ochorení, či príchod inovácií. V tlačovej správe o tom informovala organizácia Globsec.

„(Ne)pripravenosť slovenského zdravotníckeho systému je v porovnaní s krajinami EÚ alarmujúca a pokiaľ sa to nenapraví, bude stav nášho zdravotníctva predstavovať veľké bezpečnostné riziko pre Slovensko,“ uviedol jeden z autorov Globsec HRI Martin Smatana.

Z výsledkov štúdie vyplynulo, že krajiny, ktoré majú dobrý prístup k inovatívnym technológiám, stabilný systém financovania a efektívnu sieť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, sú najlepšie pripravené čeliť výzvam aj v oblasti zdravotníctva.

Potrebujeme vyššiu kvalitu

Na druhej strane krajinám v dolnej polovici Indexu, kde sa zaradilo aj Slovensko, chýba politická kontinuita, sú časté personálne zmeny na exekutívnej úrovni a na preventívnu zdravotnú starostlivosť sa alokuje nedostatočná časť výdavkov.

Práve výdavky na zdravotnú starostlivosť sú v týchto krajinách často vnímané ako krátkodobé náklady, nie ako investícia do budúcnosti, do lepšieho zdravotného stavu populácie.

Minister zdravotníctva Michal Palkovič sa vyjadril, že zdravotnícky systém na Slovensku potrebuje vyššiu kvalitu v oblasti digitalizácie, zintenzívniť aktivity v oblasti prevenčných programov a vytvoriť atraktívnejšie podmienky, ktoré pritiahnu viac kvalifikovaných ľudí do zdravotníctva. „Mnohé rozvojové, či stabilizačné opatrenia sa mali aplikovať do praxe priebežne počas predchádzajúcich dvadsiatich rokov,“ povedal minister.

Stanovenie smerovania

Zdravotníctvu na Slovensku podľa spoluautora štúdie Michala Štofka chýba jasne stanovené dlhodobé smerovanie a vízia. „Nie je to prekvapením a je to výsledkom aj toho, že priemerná dĺžka zotrvania ministra vo funkcii je od začiatku milénia menej ako dvadsať mesiacov a vedenie rezortu musí tráviť väčšinu času „hasením“ akútnych problémov. Potom nezostáva priestor na systémové kroky, ktoré by priniesli výsledky v strednom až dlhodobom horizonte,“ uviedol.

Aj preto má Slovensko podľa neho v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ nadpriemernú mieru incidencie onkologických ochorení, obrovský investičný dlh či slabú dostupnosť inovatívnych riešení pre pacienta.