Situácia s duševným zdravím spoločnosti je vážna, odborníci sa obávajú informačnej vojny

V minulosti sa osobne komunikovalo oveľa viac a žilo sa viac generačne.

Situácia s duševným zdravím spoločnosti je v súčasnosti vážna. Podľa štatistík pribúdajú poruchy adaptácie – úzkostné poruchy. Ľudia nedokážu pracovať s problémami, so stresom, a zlyhávajú aj pri riešení bežných problémov.

Zhoršenie duševného stavu mimoriadne narastá predovšetkým medzi deťmi a tínedžermi. Upozornila na to Slávka Dubinská z II. psychiatrickej kliniky Univerzitnej nemocnice Louisa Pasteura a Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach.

Nadmerná komunikácia bez mobily

Navyše existuje skupina detí a tínedžerov, pri ktorých zhoršenie duševného stavu mimoriadne narastá. „Rodičia by si mali oveľa viac všímať svoje deti, milovať ich a venovať im svoju pozornosť. Práve v citlivom mladom veku totiž nastáva deviovaný vývoj osobnosti a rôzne poruchy osobnosti, emočné výkyvy a to sa potom odráža na fungovaní mladých,“ uvádza Dubinská.

Viaceré štúdie poukazujú na to, že mladí ľudia používajú na komunikáciu nadmerne mobily. „Aj pri vzájomnej osobnej komunikácii používajú mobil a dokonca už majú problém objednať si osobne jedlo v reštaurácii. Už vôbec kontakt, oslovenie niekoho im spôsobuje problém. Najhoršie je, že takto fungujeme vo vlastnej rodine,“ upozornila.

Nenahraditeľná osobná komunikácia

Osobnú komunikáciu podľa psychiatričky nič nenahradí. V minulosti sa osobne komunikovalo oveľa viac a žilo sa viac generačne. Taktiež musia existovať hranice, medze, ktoré by sme ako jednotlivci a spoločnosť nemali prekračovať.

„Dnes mnohí fungujú izolovane, nevšímajú si jeden druhého. Doslova sú ľudia schopní prekročiť ležiaceho na ulici a nepomôcť mu. To je princíp, ktorý spúšťa nevšímavosť, šikanu, frustrácie,“ uviedla Dubinská.

Hyperkompenzácia a sociálna izolácia

Preto podľa nej panuje princíp hyperkompenzácie. „Čiže buď problém, situáciu doslova vytesňujeme, nevšímame si to, alebo, naopak, reagujeme veľmi impulzívne. A to sa potom len nabaľuje a vzniká bludný kruh. Pokiaľ človek nemá správnu pomoc a vedenie zvonku, niekoho, kto by mu ukázal cestu, môže to viesť až k rôznym tragickým udalostiam u mladých, ktorých sme v poslednom období svedkami,“ uviedla Dubinská.

Sociálna izolácia, ktorú sme zažili v uplynulých rokoch, má obrovský vplyv na naše duševné zdravie, na pohodu, či nepohodu. Ešte citlivejšie je to práve u mladej generácie. Medzi 12 a 25 rokom je obdobie vývoja osobnosti, je nesmierne dôležité, aké informácie sa k mladým ľuďom dostávajú.

„V človeku rastie frustrácia, preto sa snaží nájsť si informácie na internete, kompenzovať tak frustráciu či dokonca hyperkompenzovať si ju. Napríklad aj vnútorná agresivita, nemusí ju navonok prejaviť, stačí, že ju prejaví na sociálnych sieťach. Nie každý, kto je agresívny na sociálnej sieti, je agresívny navonok. Niekomu stačí ventilovať sa práve na sociálnej sieti. Závisí to aj od toho, aké informácie sa k človeku dostávajú a či sú pravdivé, objektívne,“ uzatvára Dubinská s obavami o informačnú vojnu.