Problematika hluku vo vonkajšom prostredí: Úrad verejného zdravotníctva a Ministerstvo zdravotníctva zlyhávajú

Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR a Ministerstvo zdravotníctva SR si neplnia svoje povinnosti, čo vedie k riziku miliónových sankcií od Európskej únie.

Problematika hluku vo vonkajšom prostredí nie je na Slovensku v podstate nikým riadená. Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR si svoje úlohy plnil len formálne, Ministerstvo zdravotníctva SR sa ako gestor o túto oblasť nezaujímalo a nekoordinovalo spoluprácu zainteresovaných rezortov.

Úrad zase nekomunikoval otvorene o nedostatkoch, s ktorými sa v praxi stretol. Na základe výsledkov kontrol to konštatuje Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR. Zároveň upozorňuje, že za neplnenie povinností čelilo Slovensko v roku 2020 žalobe pred Súdnym dvorom Európskej únie. Do budúcna pritom podľa kontrolórov môže hroziť aj ďalšia žaloba už s miliónovými sankciami.

Hluk v životnom prostredí

Hluk v životnom prostredí zásadne ovplyvňuje zdravie a kvalitu života ľudí. Jeho nadmerné množstvá vedú k nárastu stresu, bolestiam hlavy, zhoršeniu spánku, zvýšeniu cholesterolu, artritíde, poškodeniu kostí a kĺbov a následným ochoreniam.

Zdraviu škodlivým hladinám hluku je v Európe vystavených 20 % populácie. Odhaduje sa, že 22 miliónov ľudí trpí vysokou mierou chronického obťažovania hlukom a 6,5 milióna ťažkou chronickou poruchou spánku.

Preventívne opatrenia v tejto oblasti preto majú výrazný vplyv na znižovanie výdavkov spojených s následnou liečbou týchto ochorení. Smernica z roku 2002 určuje spoločný postup členských štátov EÚ pri zabránení, prevencii či znižovaní škodlivých účinkov hluku.

Plány ochrany pred hlukom

Proces zberu, analýzy a vizualizácie údajov o úrovniach hluku v určitej oblasti, takzvané mapovanie, malo identifikovať a kvantifikovať zdroje hluku a ich vplyv na okolité prostredie a obyvateľstvo. V rámci celej EÚ sa robí v pravidelných päťročných cykloch, na Slovensku sa uskutočnilo prvý raz v roku 2007.

Nasledujúce referenčné roky boli 2011, 2016 a 2021, z ktorých sa vypracúva strategická hluková mapa a v nadväznosti na jej výsledky sa prijímajú akčné plány ochrany pred hlukom.

Vypracovanie týchto máp a plánov má v súčasnosti 10 povinných osôb, medzi ktoré patria napríklad Národná diaľničná spoločnosť, Železnice Slovenskej republiky, Slovenská správa ciest, mesto Košice, mesto Bratislava. ÚVZ mal následne zo získaných dokumentov zhromažďovať dáta, vytvárať databázy, vyhodnocovať plnenie úloh, vypracovávať stanoviská k určeniu hraníc aglomerácií a informovať o tom Komisiu.

Riziko predkladania nesprávnych údajov

Kontrola NKÚ však odhalila, že úrad nezhromažďoval údaje zo strategických hlukových máp a akčných plánov a nevytváral databázu z týchto údajov. Kontrolóri tiež zistili, že odborné usmernenia ÚVZ neboli upravené podľa platných smerníc EÚ, čo vytvára riziko predkladania nesprávnych údajov.

„Ukázalo sa tiež, že povinné osoby predkladali úradu strategické hlukové mapy a akčné plány s oneskorením. V niektorých prípadoch až po siedmich rokoch,“ uviedol podpredseda NKÚ Jaroslav Ivančo. ÚVZ pritom za neplnenie týchto povinností neukladal povinným osobám pokuty.

Žiadne kroky k riešeniam

Ministerstvo zdravotníctva tiež podľa kontrolórov nežiadalo od Úradu verejného zdravotníctva odpočet plnenia úloh a ani neiniciovalo kontrolu ich plnenia, nekomunikovalo, neusmerňovalo a ani nespolupracovalo s ÚVZ s cieľom vyriešiť problémy. Rezort nemal vyčleneného zamestnanca, ktorý by sa venoval explicitne problematike hluku.

Zároveň prezentoval názor, že táto oblasť je výlučnou zodpovednosťou ÚVZ, ktorý na oblasť hluku vyčlenil jedného zamestnanca. „Ako gestor sa však nemôže zbaviť zodpovednosti za riadenie tejto problematiky a malo sa aktívne podieľať na riešení existujúcich problémov,“ dodal Ivančo.

Neplnenie povinností

Vzhľadom na neplnenie povinností za rok 2011 zo strany Slovenska voči EÚ vyplývajúcich zo smernice, začala Európska komisia voči našej krajine v roku 2020 konanie o porušení zmluvy s EÚ. To vyústilo až do žaloby pred Súdnym dvorom EÚ.

Problémy s plnením si povinností podľa NKÚ pretrvávajú, keďže štát doposiaľ nepredložil strategické hlukové mapy ešte za rok 2021. „To predstavuje riziko ďalšej žaloby a možných až miliónových sankcií zo strany únie,“ upozorňujú kontrolóri.

Na základe svojich zistení odporúčajú parlamentnému výboru pre zdravotníctvo, aby zaviazal rezort zdravotníctva iniciovať legislatívne zmeny zákona o posudzovaní a kontrole hluku, ktoré komplexne zastrešia a budú riešiť túto problematiku.

ÚVZ v reakcii na zverejnené informácie pre agentúru SITA uviedol, že jednotlivé úrady verejného zdravotníctva zodpovedne pristupujú k problematike hluku a chránia zdravie ľudí v zmysle národnej legislatívy, ktorá má prísnejšie prípustné hodnoty určujúcich veličín hluku ako zákon o posudzovaní a kontrole hluku, ktorý bol predmetom kontroly NKÚ.

Národná legislatíva vyžaduje dodržiavanie prípustných hodnôt určujúcich veličín hluku, ktoré sú nastavené na ochranu verejného zdravia. Sú pritom prísnejšie ako akčné hodnoty hlukových indikátorov podľa uvedeného zákona a platia aj pre oblasti, pre ktoré sa strategické hlukové mapovanie nevykonáva.

„Práve na zákon o posudzovaní a kontrole hluku sa NKÚ pri kontrole zameral a striktne kontroloval iba tento zákon bez súvislostí, ktoré naň legislatívne nadväzujú práve prísnejšou národnou legislatívou,“ podotkla hovorkyňa ÚVZ Daša Račková.

Úrady verejného zdravotníctva podľa nej vďaka tejto národnej legislatíve podmieňujú každú novú vznikajúcu stavbu či pozemnú komunikáciu splnením limitov ustanovených vyhláškou. Zároveň riešia podnety v súvislosti s hlukom už existujúcich prevádzok a v prípade porušenia zákonných postupov využívajú sankčné mechanizmy na nápravu.

Posudzovanie pre objektívny obraz

Pre objektívny obraz je podľa hovorkyne potrebné posudzovať všetky zákonné postupy a požiadavky na ochranu verejného zdravia v kontexte hluku, a teda aj zákon o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a tiež jeho vykonávací predpis, ktoré sú pre úrady verejného zdravotníctva pri výkone činnosti efektívnejším a silnejším nástrojom v tejto oblasti.

„Môžeme ubezpečiť, že úrady verejného zdravotníctva pristupujú k danej problematike zodpovedne a uplatňujú sankčné mechanizmy pri porušení zákonných ustanovení,“ zdôraznila.

ÚVZ podľa Račkovej závery z kontroly NKÚ vzal na vedomie a prijal opatrenia, ktorými sa bude snažiť zefektívniť proces komunikácie a vymáhania povinností od povinných osôb zodpovedných za vypracovanie strategických hlukových máp a akčných plánov a zároveň bude opätovne požadovať technické a personálne zabezpečenie na plnenie úloh vyplývajúcich zo zákona, tak aby termíny boli dodržané.