Požiadavky v rámci memoranda sú podľa Cigánikovej na mieste, rieši ich práve optimalizácia siete nemocníc

Najväčšou výčitkou odbornej verejnosti k reforme nemocníc je to, že neprebieha súčasne s reformou ambulantného sektora.

To, čo žiada Memorandum za lepšie zdravotníctvo, je úplne na mieste. Požiadavky regiónov a lekárskych združení však rieši práve plánovaná optimalizácia siete nemocníc. Uviedla to predsedníčka parlamentného zdravotníckeho výboru Jana Bittó Cigániková v reakcii na utorkové vyhlásenie predsedu Národnej rady SR Borisa Kollára.

Dodala, že cieľom reformy je zlepšenie kvality zdravotníctva celkovo, ale aj zvýšenie bezpečnosti pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, nakoľko niektoré pracoviská momentálne vykonávajú iba 17 zákrokov ročne.

Zmeny v ambulantnom sektore

Najväčšou výčitkou odbornej verejnosti k reforme nemocníc je to, že neprebieha súčasne s reformou ambulantného sektora. Podľa Cigánikovej harmonogram k reformným krokom hovorí jasne a v rámci neho budú prvé zmeny súvisiace s optimalizáciou siete nemocníc viditeľné až v roku 2024.

Ešte predtým sa však budú do praxe zavádzať práve zmeny v ambulantnom sektore, a to už v budúcom roku. Zároveň pripomenula, že 40 percent ambulantných nemocničných lôžok aktuálne nie je obsadených, preto je ich transformácie logická. Nemajú však zaniknúť, ale majú sa využívať tak, ako potrebujeme, teda pre potreby dlhodobej zdravotnej starostlivosti.

Menej zbytočných úmrtí

Na memorandum reagovalo aj Ministerstvo zdravotníctva SR. Hovorkyňa Zuzana Eliášová pripomenula, že cieľom reformy nemocníc je menej zbytočných úmrtí, viac zachránených životov, kvalitnejšie podmienky na prácu zdravotníkov, a tým pádom stabilizovanie zdravotníckeho personálu. Rezort sa tiež prikláňa k Cigánikovej argumentom o málo využívaných pracoviskách.

„Nebude sa robiť všade všetko a v malom počte. Ak totiž na pracovisku nie je dostatočná prax, hrozí riziko nezvládnutia komplikácií či ohrozenia pacienta,” vysvetlila Eliášová.

Vďaka reforme majú lekári, sestry a ďalší zdravotnícki pracovníci pracovať s novými prístrojmi vo väčších tímoch, kde budú lepšie vedieť zvládať zdravotné komplikácie pacienta.

Nemocnice rušiť nebudú

Ministerstvo tiež opakovane zdôrazňuje, že žiadna nemocnica sa rušiť nebude a dopĺňa, že pred pandémiou nevyužité lôžka sa budú transformovať v horizonte niekoľkých rokov na základe presných analýz.

Nemocnice budú mať navyše podľa úrovne stanovené, čo všetko musia vykonávať a aké na to musia spĺňať podmienky, napríklad aké musia mať materiálno-technické vybavenie.

Stanovia sa aj maximálne čakacie lehoty a kritéria kvality, ktoré sa budú každoročne vyhodnocovať a zverejňovať. Navyše, ako pripomenula Cigániková aj Eliášová, súčasťou legislatívneho návrhu je aj spomínaná reforma ambulantného sektora.

Definovanie minimálnej siete

V rámci nej sa má zaviesť nový spôsob definovania minimálnej siete poskytovateľov všeobecnej ambulantnej starostlivosti pre dospelých, ako aj pre deti a dorast. Jej cieľom je zlepšiť situáciu s nedostatkom lekárov pre obyvateľov v miestnej dostupnosti na úrovni okresov.

Parametrami pre klasifikáciu okresov budú počet obyvateľov, ktorí nemajú zabezpečenú miestnu dostupnosť, kapacitná priepustnosť a demografická štruktúra lekárov.

„Chceme tieto užitočné informácie poskytovať lekárom, záujemcom o zriadenie novej praxe, aby sa vedeli lepšie zorientovať a rozhodnúť sa pre miesto, kde si zriadia svoju ambulanciu,” dodala Eliášová.

Ministerstvo ich chce zároveň v nedostatkových okresoch podporiť formou jednorazového príspevku v sume približne 60-tisíc eur z Plánu obnovy a odolnosti. Ďalšie dve fázy reformy všeobecnej ambulantnej starostlivosti budú následne riešiť podporu všeobecných ambulancií pre existujúcich poskytovateľov a definovanie novej koncepcie všeobecného lekárstva.