Návrhom minimálnych zdravotných odvodov štát obchádza iné problémy, tvrdí Inštitút zamestnanosti

Najnižšie možné zdravotné odvody pre zamestnanca by sa mali počítať z minimálnej mesačnej mzdy.

Zavedenie minimálnych zdravotných odvodov obchádza zásadné problémy pracovnej a daňovej legislatívy. V zásadnej pripomienke k návrhu novely zákona o zdravotných poisťovniach to uviedol Inštitút zamestnanosti.

„Inšpektoráty práce dlhodobo ignorujú fiktívne čiastkové úväzky, zneužívanie dohôd o vykonaní práce či ignorovanie iných ustanovení Zákonníka práce, najmä nútené živnosti,“ konkretizoval inštitút. Zároveň dodal, že finančná správa a zdravotné poisťovne nespolupracujú s okolitými krajinami na odhaľovaní ľudí, ktorí si na Slovensku priznávajú iba časť príjmu a z neho platia nízke odvody.

Ministerstvo zdravotníctva SR predložilo návrh novely zákona o zdravotných poisťovniach do pripomienkového konania. Návrh počíta s uplatňovaním minimálneho mesačného vymeriavacieho základu v zdravotnom poistení aj pre zamestnanca, a to od začiatku budúceho roka.

Najnižšie možné zdravotné odvody pre zamestnanca by sa mali počítať z minimálnej mesačnej mzdy. Pri predpokladanej minimálnej mzde na rok 2023 v sume 700 eur by tak najnižší možný zdravotný odvod pre zamestnanca v budúcom roku dosiahol 98 eur.

Ak by zdravotný odvod vypočítaný z hrubého zárobku nedosiahol túto výšku, navrhuje sa, aby zamestnanec doplatil sumu rozdielu, vrátane rozdielu v odvode zamestnávateľa.

Rezort očakáva, že týmto krokom sa príjmy zdravotných poisťovní v budúcom roku zvýšia o 85,8 milióna eur. Vymeriavací základ nižší ako minimálna mzda má v súčasnosti 258,3 tisíca zamestnancov.