Najvyšší kontrolný úrad zásadne mení plánovanie kontrol

Z hľadiska klasických kontrolných akcií je v pláne 16 tematických kontrol zameraných na napr. krízové riadenie a bezpečnosť štátu či investičné projekty v podmienkach armády.

Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR zásadne mení plánovanie kontrol. Pripravených 26 kontrolných akcií sa v priebehu roku 2023 rozšíria o ďalšie. Kontrolóri by sa mali zamerať na problematiku krízového riadenia štátu, oblasti školstva, životného prostredia, samosprávy či obrany vo viac ako 70 subjektoch.

Ako ďalej v tlačovej správe informovala hovorkyňa NKÚ SR Daniela Bolech Dobáková, zmena procesov si vyžiada aj nový prístup k vzdelávaniu kontrolórov a k overovaniu ich odborných vedomostí.

„Rýchlo sa meniace udalosti nútia vlády na národnej, ale aj regionálnej úrovni prijímať promptné a často neodskúšané riešenia. Keďže je dôležité, aby rozhodovanie politikov podstupovalo verejnú kontrolu, bolo nevyhnutné, aby aj NKÚ zareagoval zmenou procesov plánovania,“ uviedla Bolech Dobáková.

Ročné plánovanie

Predseda národných kontrolórov Ľubomír Andrassy vysvetlil, že od klasického ročného plánovania, ktoré sa začínalo vždy viac ako jeden kalendárny rok dozadu, následne sa realizovalo v druhom a výsledky boli k dispozícii až v treťom roku, museli upustiť.

Dodal, že pristúpili na systém plávajúceho plánovania, na základe ktorého vedia oveľa pružnejšie zaraďovať projekty kontrolných akcií do výkonu kontroly.

„Prostredníctvom plávajúceho plánu má úrad flexibilnejšie možnosti na zadefinovanie tém kontrolných akcií a príležitosti na využitie ľudského potenciálu. Využiť tak môžeme nielen kontrolórov, ale aj odborných zamestnancov úradu, najmä analytikov a odborníkov, ktorí sa špecializujú na follow-up kontroly,“ doplnil Andrassy.

Časová aj personálna vyťaženosť

Novému systému podľa Bolech Dobákovej zodpovedá aj plán kontrolných akcií na rok 2023, kde sa vyťaženosť z časového aj personálneho hľadiska pohybuje na úrovni 50-percentnej ročnej kapacity. Zároveň informovala, že ďalšie témy a kontrolné akcie budú schvaľované postupne, spravidla v štvrťročnom intervale.

„Myšlienka následných kontrol alebo preverovania dopadov prijatých opatrení zo strany kontrolovaných subjektov sa premieta do aktivít úradu v tomto roku cez kontrolu v Pôdohospodárskej platobnej agentúre či na ministerstve zdravotníctva, ale aj v rámci opatrení, ktoré súvisia s povodňami,“ uviedla.

K follow-up kontrole pristúpia aj na Štátnych hmotných rezervách, kde boli podľa jeho slov identifikované vážne riziká súvisiace s napr. riešením mimoriadnych situácií.

Kontrolné akcie

„Z hľadiska klasických kontrolných akcií je v pláne 16 tematických kontrol zameraných na napr. krízové riadenie a bezpečnosť štátu či investičné projekty v podmienkach armády. Ďalšie akcie sa dotknú dodržiavania rozpočtových pravidiel, princípov hospodárneho a efektívneho nakladania s majetkom, súladu so zákonom o verejnom obstarávaní,“ informovala hovorkyňa NKÚ Bolech Dobáková.

Zároveň uviedla, že v oblasti školstva bude úrad kontrolovať rekonštrukcie vysokoškolských internátov či zabezpečenie pripájania škôl na internet, ako aj transparentnosť v štátnych obchodných spoločnostiach, ako sú napr. Letové prevádzkové služby alebo Spoločnosť pre skladovanie, zameraná na skladovanie núdzových zásob ropy.

Poplatok za rozvoj

Vo vzťahu k miestnej samospráve podľa Bolech Dobákovej preveria národní kontrolóri napĺňanie projektov zelenej politiky, ale aj využívanie nástroja na rozvoj obcí a miest prostredníctvom poplatku za rozvoj.

„S využitím metodiky follow-up si posvietia aj na oblasť informatizácie aj na úrovni miestnej a regionálnej samosprávy. V nadchádzajúcom roku sa kontrolóri taktiež sústredia na integrovanú dopravu v rámci Bratislavského samosprávneho kraja, kontrolu kvality a bezpečnosti potravín, stratégiu v oblasti mládeže či nájomné byty,“ tvrdí Bolech Dobáková.

Andrassy dodal, že plánovanie vychádza zo strategického zamerania kontrolnej činnosti. „Tento dokument popisuje kľúčové riziká z hľadiska finančného, majetkového, ale taktiež vo vzťahu k záväzkom, ktoré má Slovensko k medzinárodným organizáciám, ako sú Európska únia alebo Organizácia spojených národov,“ tvrdí Andrassy.

Kontrolóri budú v súvislosti s pripravenosťou Slovenska na programové obdobie či realizáciu plánu obnovy monitorovať situáciu aj vzhľadom na dočerpanie európskej finančnej pomoci v programovom období 2014-2022. Rok 2023 je posledným, keď je možné využiť finančné prostriedky skončeného programového obdobia.