Na Slovensku narastá počet osôb so psychickými poruchami, ministerstvo chce riešenia

V porovnaní rokov 2020 a 2021 stúpli samovraždy vo veku 0 až 19 rokov o 75 %. Vo veku 0 až 14 sa zvýšil aj počet samovražedných pokusov, a to až o 110 %.

Psychické poruchy skracujú život v priemere až o 7,5 roka. Znamená to, že majú podobne významný vplyv na dĺžku života, aký má fajčenie vplyv na vznik kardiovaskulárnych ochorení. Ľudia so závažnými formami psychických porúch dokonca zomierajú v priemere o 20 rokov skôr.

Ako ďalej vyplýva z pripraveného materiálu Ministerstva zdravotníctva SR o národnom programe duševného zdravia, ktoré momentálne prechádza medzirezortným pripomienkovým konaním, samovražda je síce v celej populácii zriedkavou príčinou úmrtia, ale u mladistvých je na druhom mieste po automobilových nehodách.

Podiel úmrtí v dôsledku sebapoškodenia, či už ide o samovraždy alebo predávkovanie, narastá. V porovnaní rokov 2020 a 2021 stúpli samovraždy vo veku 0 až 19 rokov o 75 %. Vo veku 0 až 14 sa zvýšil aj počet samovražedných pokusov, a to až o 110 %. Zároveň o 19 % medziročne stúpli samovraždy aj vo veku nad 70 rokov. Počet samovražedných pokusov bol najvyšší u mladistvých vo veku 15 až 19 rokov, zo 148 pokusov o samovraždu až 115 vykonali dievčatá.

Predsudky alebo nedostupnosť

„Ľudia so psychickými problémami často nevyhľadajú pomoc kvôli predsudkom z okolia, alebo kvôli slabej dostupnosti a nízkej ponuke podporných služieb. Stigma je spojená s nízkou informovanosťou spoločnosti o psychických poruchách, priebehu starostlivosti a spôsoboch liečby, strachom z reštriktívnych metód alebo hospitalizácie v nemocnici,“ vysvetľuje ministerstvo zdravotníctva.

Sieť ambulantných služieb je nedostatočná, obzvlášť v špecializačných odboroch detská psychiatria, klinická psychológia zameraná na deti a liečebná pedagogika, čo vedie k neprimerane dlhým čakacím lehotám. Detské psychiatrické lôžkové oddelenia sú zároveň výrazne personálne poddimenzované a často nemajú kapacitu prijímať akútnych pacientov.

Počet akútnych detských psychiatrických lôžok je nedostačujúci, chýba následná starostlivosť. Absentujú detské psychiatrické a klinicko-psychologické stacionáre, na západnom Slovensku nie sú žiadne doliečovacie lôžka.

V súkromnom sektore

Psychologické služby sú skoro výhradne v súkromnom sektore, celkovo nedokážu pokryť potrebu psychologickej starostlivosti. Pre vyše 900 tisíc detí vo veku od 3 do 18 rokov existuje na Slovensku iba jediná detská psychiatrická liečebňa.

Doliečovanie pritom musí byť regionálne dostupné. Detské psychiatrické lôžkové oddelenia sú zároveň výrazne personálne poddimenzované, sú zamerané najmä na následnú starostlivosť a často nemajú kapacitu prijímať akútnych pacientov.

V psychiatrických ambulanciách bolo v roku 2022 vyšetrených viac ako 417-tisíc osôb, čo bolo najviac za posledných päť rokov. Podľa Slovenskej psychiatrickej spoločnosti Slovenskej lekárskej spoločnosti psychiater poskytujúci ambulantnú zdravotnú starostlivosť denne realizuje zhruba 30 vyšetrení v priemere za sedem hodín pracovného času.

Napriek alarmujúco vysokému číslu, ktoré predpokladá, že jednému pacientovi môže psychiater venovať približne 16 minút času, je skutočný odhad vyšetrení ešte vyšší, najmä ak sa vezme do úvahy regionálna nevyváženosť počtu psychiatrických ambulancií.

Podhodnotené údaje

Oficiálne vykazované údaje o výskyte psychických porúch a súvisiacich nákladoch sú na Slovensku pravdepodobne podhodnotené. Z prvotného epidemiologického výskumu na Slovensku vyplýva, že až 67 % ľudí s príznakmi depresie a 80 % závislých od alkoholu sa nelieči, nedostanú sa tak ani do štatistík.

OECD odhaduje, že celkové priemerné náklady na duševné zdravie v rozvinutých krajinách sú asi 4 % HDP. Ako pravdepodobne najvýraznejšie a najpravdepodobnejšie príčiny neliečenia sa javia najmä spoločenská stigma, slabá dostupnosť k zdravotnej starostlivosti a v neposlednom rade i absentujúca komunitná podpora a starostlivosť.

Ministerstvo zdravotníctva preto prichádza s Národným programom duševného zdravia a akčným plánom do roku 2030, kde definuje ako hlavný cieľ reformy starostlivosti v oblasti duševného zdravia zabezpečenie humánnej, modernej a dostupnej starostlivosti pre všetkých obyvateľov Slovenska. Hlavnými prioritami reformy je väčšia zameranosť na primárnu prevenciu a včasnú intervenciu pre všetkých.

Predchádzanie stigmatizácii

Zvláštnu pozornosť je potrebné venovať zraniteľným skupinám obyvateľstva, ktorými sú najmä deti, seniori, znevýhodnené osoby, nezamestnaní, deti v náhradnej rodinnej starostlivosti, národnostné menšiny, migranti, aby sa predišlo ich stigmatizácii.

Treba podporovať inklúziu a integráciu pre ľudí so špecifickými potrebami, aby sme im pomohli zaradiť sa do bežného života a nájsť zmysluplné miesto v ňom.

Podľa rezortu zdravotníctva reforma prinesie zmeny v koordinácii politík štátu vo všetkých oblastiach duševného zdravia naprieč rezortmi. Poskytovanie pomoci v komunitných a psychosociálnych centrách ušetrí financie štátu a zároveň umožní liečebný proces ľuďom v prirodzenom prostredí.