Ministerstvo presadzuje, aby podfinancovanie zdravotníctva nemalo dopad na kvalitu starostlivosti

Celá Európa vrátane Slovenska, štátny aj súkromný sektor, čelia ťažkému ekonomického obdobiu.

Ministerstvo zdravotníctva SR presadzuje, aby podfinancovanie zdravotníctva nemalo dopad na kvalitu starostlivosti. V tlačovej správe to uviedol komunikačný odbor rezortu zdravotníctva po stretnutí vedenia ministerstva s predstaviteľmi Zdravotníckej sekcie Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR.

Nosnou témou bolo dlhodobé podfinancovanie zariadení, dopady inflácie, zdražovanie energií, nedostatok personálu, ale najmä návrh štátneho rozpočtu pre zdravotníctvo na rok 2023.

„Celá Európa vrátane Slovenska, štátny aj súkromný sektor, čelia ťažkému ekonomického obdobiu. Dlhodobé problémy zdravotníctva sa stretli s novými výzvami – s prudkým nárastom cien a zdražovaním energií, ktoré dusia už aj tak podfinancované zdravotníctvo. Nedávno sme navyše dostali z ministerstva financií návrh rozpočtu, ktorý nereflektuje očakávania ani zdravotníkov, ani pacientov,“ upozornil minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský.

Náročná situácia

Vedenie rezortu uistilo zamestnávateľov v sektore zdravotníctva v tom, že si uvedomuje náročnosť situácie a robí maximum, aby štát pomohol zariadeniam preklenúť náročné ekonomické obdobie. Zároveň ministerstvo očakáva ďalšiu diskusiu týkajúcu sa potrebných reforiem, ktoré nenašli oporu v súčasnom návrhu rozpočtu pre rok 2023.

Zvýšené náklady a podfinancovanie sektora sa podľa ministerstva nemôžu premietnuť do kvality a dostupnosti zdravotnej starostlivosti. Preto rezort na vládnej aj politickej úrovni presadzuje finančné krytie pre bezproblémové fungovanie zdravotníctva.

Nedostatok personálu

Okrem rastúcich nákladov slovenské zdravotníctvo čelí aj dlhodobému nedostatku personálnych kapacít. Napriek komplexnému zvýšeniu platov zdravotníkov, rozbehnutiu reformy všeobecnej ambulantnej starostlivosti, investíciám z plánu obnovy a ďalším krokom sa problém prehĺbil pre výpovede lekárov.

„Odchod približne dvoch tisíc lekárov zo systému môže spôsobiť dočasné regionálne komplikácie pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. V žiadnom prípade nechceme, aby naši lekári po výpovediach uviazli vo vzduchoprázdne. Významná časť z nich pracuje v nemocniciach na plný úväzok a nikto si neželá, aby zdravotníctvo opustili,“ uzavrel Lengvarský.