Lekár upozorňuje na možnosti zabráneniu tisíckam úmrtí v dôsledkoch obezity

Desaťpercentná dotácia na ovocie a zeleninu by mohla mať u nás dopad na 460 preventabilných úmrtí.

Slovensko je krajinou, kde má obezita vysoký podiel na úmrtiach súvisiacich so stravou. Dosiahnutím relatívne malých zmien v stravovaní obyvateľstva by sa pritom dalo každoročne zabrániť tisíckam úmrtí.

Pri príležitosti dnešného Svetového dňa obezity na to upozorňuje lekár internista, profesor Jozef Novotný z Fakultnej nemocnice Agel Skalica. Obmedzením transmastných kyselín a ďalším monitorovaním by sa dalo predísť až 1 200 úmrtiam ročne.

Dotácie na ovocie a zeleninu

Znížením príjmu sodíka, ktorý je dostupný najmä vo forme kuchynskej soli, by sa dalo predísť ďalším 1 600 úmrtiam. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odporúča štátom zaviesť dotáciu na ovocie a zeleninu vo výške 10 – 30 percent na prevenciu chronických ochorení. Desaťpercentná dotácia na ovocie a zeleninu by mohla mať u nás dopad na 460 preventabilných úmrtí.

„Pridanie už len jednej porcie ovocia denne do jedálnička znižuje riziko vzniku srdcovocievnych ochorení o osem percent,“ poukazuje Novotný. Pozitívne výsledky by prinieslo aj obmedzenie sladených nápojov. Zavedenie 30 percentnej dane zo sladených nápojov by mohlo znamenať oddialenie alebo zabránenie až 500 úmrtiam.

Úspory v zdravotníctve

„Okrem zachránených životov by tieto postupy mohli každoročne priniesť úsporu v zdravotníctve približne 40 miliónov eur. Dodatočné vylepšenia stravovania, ako napríklad priblíženie sa k stredomorskej strave, by mohli priniesť až 200 miliónov eur ročne v oblasti zdravotnej starostlivosti v súvislosti s kardiovaskulárnymi ochoreniami a zmierniť tlak na rastúci rozpočet na zdravotnú starostlivosť,“ poukázal Novotný.

Celkové úspory by pritom boli pravdepodobne ešte vyššie, pretože kvalitnejšia strava zabráni aj množstvu iných chorôb, ako je obezita, cukrovka a rakovina.

Nenasýtené tuky

Transmastné kyseliny sú nenasýtené tuky, ktoré sa nachádzajú v mäse, napríklad hovädzom a jahňacom, a ktoré sa priemyselne vyrábajú v čiastočne hydrogenovaných rastlinných olejoch.

Potravinársky priemysel podporoval používanie takýchto rastlinných olejov a bránil sa ich regulácii z dôvodu ich nízkej ceny, dlhej skladovateľnosti a odolnosti voči opakovanému zahrievaniu.

„Transmastné kyseliny však okrem iného zvyšujú riziko kardiovaskulárnych ochorení, neplodnosti, Alzheimerovej choroby a rakoviny a ich pravidelnou konzumáciou vedú k zvyšovaniu čísla na váhe – k obezite,“ poukazuje lekár.

Zakázané transmastné kyseliny

V roku 2003 Dánsko prakticky zakázalo používanie transmastných kyselín v krajine. Zatiaľčo Európska únia bola najprv proti zákazu pre obavy z obmedzenia voľného pohybu tovaru, neskôr nariadenie schválila a propagovala postup Dánska ako plán pre iné krajiny.

„V súčasnosti WHO odporúča úplné odstránenie priemyselných trans-tukov zo stravy. Práve obsah transmastných kyselín v potravinách, po ktorých je na Slovensku vysoký dopyt, môže mať súvis s rozmachom obezity na Slovensku,“ poukazuje profesor Novotný.

Keby sa celosvetovo znížil príjem sodíka o 30 percent, teda o 3,15 gramu na deň, dokázali by sme oddialiť až 40 miliónov úmrtí do roku 2040. Takéto zníženie už dosiahli svojimi intervenciami krajiny ako Fínsko, Japonsko a Turecko. „Na Slovensku by sme týmto opatrením mohli predísť nielen obezite, ale aj ďalším kardiovaskulárnym ochoreniam, ako napríklad vysokému tlaku,“ doplnil Novotný.

K téme