Kontrolný úrad: Niektoré kraje stratili kontrolu nad nemocnicami, štát sa o ne roky nezaujíma

Samosprávne kraje sú povinné tento majetok užívať, zveľaďovať, chrániť a zhodnocovať.

Štát preniesol správu nemocníc na samosprávne kraje, nevytvoril však vhodné podmienky na to, aby sa o zverený majetok dokázali primerane postarať. Na zistenia upozorňujú kontrolóri Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR, ktorí poukazujú na rôznorodosť prístupu samosprávnych krajov k nemocniciam ako k zverenému majetku.

„Problémom je, že štát sa dlhé roky nezaujímal o to, ako si samosprávne kraje plnia svoje povinnosti nositeľov zdravotnej politiky v regióne. Zlyhal tiež v legislatívnej oblasti pri reforme zákonov, ktoré mali stabilizovať financovanie delimitovaných nemocníc,” uviedla podpredsedníčka NKÚ Henrieta Crkoňová.

Prenesenie správy nemocníc

Štát v roku 2002 rozhodol o prenesení správy 28 regionálnych nemocníc s nehnuteľným majetkom v hodnote 206 miliónov eur na vyššie územné celky (VÚC), aby zabezpečovali zdravotnú starostlivosť v regiónoch a aby regionálne zdravotnícke zariadenia mohli včas reagovať na požiadavky obyvateľov.

Celková hodnota nehnuteľného majetku v roku 2022 bola 229 miliónov eur. Samosprávne kraje sú povinné tento majetok užívať, zveľaďovať, chrániť a zhodnocovať. Spomedzi 28 nemocníc, ktoré boli v roku 2003 delimitované zo štátu na VÚC, ich ostalo 24.

Jedenásť z nich je prenajatých, sedem nemocníc hospodári ako príspevková organizácia samosprávneho kraja, v štyroch nemocniciach má kraj ako akcionár len minoritné postavenie a dve nemocnice sú v správe neziskových organizácií.

Hodnota majetku nemocníc

Hodnota nehnuteľného majetku nemocníc od roku 2003 do roku 2022 vzrástla, najmä v Trenčianskom samosprávnom kraji (TSK), a to o 300 % z 20 miliónov na 61 miliónov eur, v Žilinskom samosprávnom kraji (ŽSK) o takmer 98 % z 35 miliónov na 69,5 milióna eur.

TSK za kontrolované obdobie rokov 2020 až 2022 do svojich nemocníc investoval najviac, a to 17,7 milióna eur, ŽSK na modernizáciu vynaložil v tomto období 6,2 milióna eur. Banskobystrický (BBSK), Košický (KSK), Prešovský (PSK) a Trnavský (TTSK) v uvedenom období do nehnuteľného majetku nemocníc neinvestoval ani euro.

Svoje príspevkové organizácie

Úrad hodnotí pozitívne priority politiky v TSK a ŽSK, ktoré si ponechali nemocnice ako svoje príspevkové organizácie celých 20 rokov, čím majú dosah na ich riadenie, metodiku a kontrolu. Hospodárenie nemocníc v Trenčianskom kraji bolo dlhodobo stratové, v Žilinskom kraji dosiahli tri zo štyroch nemocníc kladný hospodársky výsledok.

Nepriaznivá a komplikovaná situácia vznikla v Trnavskom a Prešovskom samosprávnom kraji, ktoré prišli o kľúčové postavenie a sú len minoritnými vlastníkmi nemocníc. Dve nemocnice v TTSK boli dokonca predané za cenu nižšiu, ako bola stanovená súdnoznaleckými posudkami.

Nájomné vzťahy

Štyri vyššie územné celky (BBSK, BSK, KSK a NSK) uzatvorili nájomné vzťahy s viacerými súkromnými spoločnosťami na viac ako 20 rokov. V siedmich prípadoch so Svetom zdravia a. s., v troch s Agel SK, a. s. a v jednom prípade s Nemocničnou, a. s.

NKÚ konštatuje pochybenia pri nakladaní s majetkom štátu aj zo strany VÚC. Pri niektorých nájomných zmluvách totiž nie je jasne definovaný transparentný odpočet plnenia si zmluvných podmienok zo strany nájomcov.

„Kľúčovým nedostatkom je, že štát neriešil, ako si kraje plnia svoje povinnosti, ako zhodnocovali zverený majetok a či doň dostatočne investovali. Ministerstvo zdravotníctva do týchto rozhodnutí nezasahovalo a ani neposkytlo žiadne finančné prostriedky na podporu investícií. Štát nenastavil systém financovania týchto zdravotníckych zariadení dostatočne,“ dodala podpredsedníčka úradu.

Komplexné riešenie

NKÚ upozorňuje na opätovnú potrebu komplexne riešiť prenesený výkon štátnej správy v oblasti zdravotníctva, na ktorom sa samosprávne kraje podieľajú. Takisto poukazuje na potrebu hľadať riešenia, aby sa zabránilo možným rizikám pri nestabilite poskytovania regionálnej zdravotnej starostlivosti v prípade ukončenia nájomných vzťahov.

Úrad tiež odporúča komplexne riešiť problematiku prevodu alebo prenájmu majetku VÚC z dôvodu hodného osobitného zreteľa, najmä aby bol jasný a nespochybniteľný proces prevodu, či aby cena zodpovedala kritériám a podmienkam verejného záujmu.