Komora sestier pripomienkuje vyhlášku, chcú vyčleniť adresné zdroje pre ďalší zdravotnícky segment

Seniori a pacienti, ktorí potrebujú následnú a dlhodobú starostlivosť, sú stredobodom záujmu ministerstva zdravotníctva, ako aj rezortu práce a sociálnych vecí.

Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek adresovala ministerke zdravotníctva Zuzane Dolinkovej (Hlas-SD) zásadnú pripomienku k návrhu vyhlášky, ktorá určuje plán prerozdelenia financií pre zdravotníctvo na tento rok. Vykonávací predpis k zákonu o zdravotných poisťovniach stanovuje minimálnu sumu výdavkov určenú na zdravotnú starostlivosť v rozpočte pre jednotlivé zdravotné poisťovne na rok 2024.

„Vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR by mala určiť minimálnu celkovú sumu z celkovej sumy výdavkov určenej na zdravotnú starostlivosť v rozpočte pre jednotlivé zdravotné poisťovne na rok 2024 aj na následnú a dlhodobú zdravotnú starostlivosť,“ uviedla v pripomienke komora sestier a pôrodných asistentiek.

Poskytovatelia následnej a dlhodobej starostlivosti by mali byť podľa komory v centre záujmu ministerstva zdravotníctva. „Dlhodobo poukazujeme na to, že v rozpočte pre zdravotníctvo nemôže chýbať adresnosť zdrojov pre segment následnej a dlhodobej starostlivosti,“ tvrdí komora. Verí, že seniori a pacienti, ktorí potrebujú následnú a dlhodobú starostlivosť, sú stredobodom záujmu ministerstva zdravotníctva, ako aj rezortu práce a sociálnych vecí.

Zdravotná starostlivosť

Rezort zdravotníctva vo vyhláške stanovuje percento pre jednotlivé typy zdravotnej starostlivosti pre zdravotné poisťovne a minimálnu sumu pre jednotlivé typy zdravotnej starostlivosti.

„Vzhľadom na skúsenosti z roku 2023 s reálnou nemožnosťou dodržať percentá určené pre jednotlivé typy zdravotnej starostlivosti zo strany zdravotných poisťovní z dôvodov vonkajších faktorov, ktoré nemohli ovplyvniť zdravotné poisťovne, sa ministerstvo rozhodlo využiť iba časť splnomocňovacieho ustanovenia a vo vyhláške ustanoviť iba minimálnej sumy z celkovej sumy výdavkov určenej na zdravotnú starostlivosť v rozpočte pre jednotlivé zdravotné poisťovne na rok 2024,“ uviedlo ministerstvo zdravotníctva. Zavedením minimálnej sumy sa podľa rezortu zlepší možnosť smerovať zdroje verejného zdravotného poistenia do oblastí, ktoré sú prioritou zdravotnej politiky štátu.

Návrh predložilo ministerstvo do medzirezortného pripomienkového konania v skrátenej sedemdňovej lehote. „Včasným nevydaním tejto vyhlášky hrozí najmä ohrozenie ľudských práv a základných slobôd – ohrozené poskytovanie zdravotnej starostlivosti, ak poskytovatelia zdravotnej starostlivosti neuzatvoria zmluvy o úhrade zdravotnej starostlivosti so zdravotnými poisťovňami, je to aj prevencia vzniku mimoriadnej situácie z dôvodu možného štrajku,“ zdôvodnilo ministerstvo zdravotníctva.

Zvýšenie zdrojov

Rozpočet verejného zdravotného poistenia na roky 2024 až 2026 zvyšuje zdroje v rezorte medziročne o 11 %. Zdrojom dofinancovania sú vyššie odvody od pracujúcich na strane zamestnávateľov. Rozpočtovací proces sa vracia k pôvodným prvkom stanovovania platby za poistencov štátu.

„Samotné výdavky na zdravotnú starostlivosť vzrastú medziročne o 11,3 %, v rámci nich najviac porastú výdavky na ústavnú zdravotnú starostlivosť,“ uviedlo ministerstvo.

Napriek rýchlemu rastu zdrojov sa výsledky zdravotníctva zlepšujú len pomaly. „Rast výdavkov na zdravotníctvo síce predbieha rast HDP, počet odvrátiteľných úmrtí klesá iba pomaly. Vo výsledkoch zaostávame za našimi susedmi,“ priznáva rezort zdravotníctva.

K téme