Hospitalizovaní pacienti pre COVID-19 majú problémy s búšením srdca, dýchavičnosťou aj poruchami spánku

Poškodené pľúcne tkanivo zase môže viesť k preťaženiu srdca.

Svetové štatistiky ukazujú, že 60 až 80 percent hospitalizovaných pacientov má po prekonaní ochorenia COVID-19 minimálne jeden zo symptómov, ako sú búšenie srdca, dýchavičnosť či poruchy spánku.

Tieto ťažkosti navyše pretrvávajú aj 50 dní po prekonaní ochorenia, uviedla to kardiologička z Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb (NÚSCCH) Anna Valuchová na tlačovej konferencii organizovanej Slovenskou asociáciou dodávateľov zdravotníckych pomôcok (SK+MED). Z kardiologického hľadiska tak pacientom hrozia rôzne komplikácie.

Srdcovo-cievne komplikácie

Ochorenie COVID-19 nepostihuje iba pľúca, ale následky infekcie môžu poškodiť aj srdcový sval, postihnúť cievy, narušiť zrážanie krvi či spôsobiť tromboembolizmus. Poškodené pľúcne tkanivo zase môže viesť k preťaženiu srdca.

„Pri infekcii COVID-19 môže dôjsť k rozkolísaniu hodnôt krvného tlaku, vzniku arytmií, zápalu srdcového svalu až k akútnemu srdcovému zlyhávaniu. Obávanou komplikáciou môže byť poškodenie koronárnych tepien, vznik infarktu myokardu,” vysvetlila Valuchová.

Tieto komplikácie sa pritom môžu vyskytnúť u ľudí bez predchádzajúceho srdcovo-cievneho ochorenia.

Zmena rizikovej skupiny

Výzvou pre kardiológiu je aj takzvaný dlhý COVID, ktorý postihuje pacientov bez ohľadu na to, či prekonali ťažký alebo len mierny priebeh ochorenia. S príchodom nových variantov koronavírusu sa zmenila aj riziková skupina pacientov.

Zatiaľ čo v predchádzajúcej vlne išlo najmä o pacientov vo vysokom veku, seniorov, prípadne polymorbídnych pacientov, teraz ide o ľudí vo veku nad 40 rokov, ktorí často majú nadváhu, obezitu či diabetes.

COVID sa ale týka aj mladších ľudí, aj aktívnych športovcov, ktorí sa dostávajú do nemocníc. V tejto súvislosti Valuchová dodala, že najúčinnejším nástrojom ako sa proti ochoreniu COVID-19 a jeho ťažkému priebehu chrániť, je vakcinácia.

Telefónom či mailom

Veľa údajov o pacientoch pritom dnes kardiológovia získavajú najmä vďaka telemedicíne. Množstvo informácií počas pandémie vedeli o sebe poskytnúť sami pacienti v dostatočnej kvalite, ako napríklad záznamy o krvnom tlaku či srdcovej frekvencii.

Lekár ich tak vie vďaka telefonátu či mailovej komunikácii následne zhodnotiť. Problémom však je, že zdravotné poisťovne tento výkon lekára, teda telemedicínske zhodnotenie stavu, nepreplácajú.

„Prínos telemedicíny je aj v tom, že pri niektorých implantovaných elektroimpulzogenerátoroch môžeme mať včasné informácie o príčine zhoršenia stavu a vieme efektívne reagovať,” dodala Valuchová.

S vyhodnocovaním dát je podľa kardiologičky z NÚSCCH veľa práce, no telemedicína je v tomto smere jediná cesta, ako zlepšovať poskytovanie zdravotnej starostlivosti nielen v oblasti kardiológie.