Fakturácia nákladov za povinnú karanténu zo strany rezortu vnútra je nezákonná

Róbert Dobrovodský pripomína, že podľa zákona o ochrane verejného zdravia môže o povinnosti uhradiť náklady súvisiace s karanténou rozhodnúť ten orgán, ktorý karanténu nariadil, teda Úrad verejného zdravotníctva.

Fakturácia nákladov za pobyt v štátnej karanténe počas pandémie ochorenia COVID-19 je podľa Verejného ochrancu práv Róberta Dobrovodského nezákonná. Ako uvádza v tlačovej správe, rezort vnútra napriek tomu naďalej tieto náklady fakturuje a vymáha ich aj súdnou cestou.

Dobrovodský však zdôrazňuje, že o nákladoch za karanténu má v tejto súvislosti rozhodnúť Úrad verejného zdravotníctva

Povinná štátna karanténa

Verejný ochranca práv pripomína, že ľudia, ktorí boli počas prvej vlny pandémie po návrate zo zahraničia umiestňovaní do tzv. povinnej štátnej karantény, dostávajú od rezortu vnútra faktúry vo výške niekoľkých stoviek eur. Z vykonanej právnej analýzy však podľa neho vyplynulo, že tieto náklady nebolo oprávnené vymáhať ministerstvo vnútra, a už vôbec nie vo forme faktúr a na súdoch.

Podľa zákona o ochrane verejného zdravia totiž môže o povinnosti uhradiť náklady súvisiace s karanténou rozhodnúť ten orgán, ktorý karanténu nariadil, teda Úrad verejného zdravotníctva.

„Ministra vnútra Ivana Šimka som koncom mája listom upozornil na to, že ministerstvo vnútra nemalo kompetenciu nariadiť povinnú štátnu karanténu, a preto nebolo oprávnené vymáhať s ňou súvisiace náklady. Minister vnútra sa k môjmu listu postavil odmietavo a nestotožnil sa s detailnou a presvedčivou analýzou, ktorú vypracovali kolegovia z Kancelárie verejného ochrancu práv,“ povedal Dobrovodský.

Podanie odvolania

Z analýzy podľa ombudsmana jednoznačne vyplýva, že náklady za karanténu sa v zmysle zákona mali vymáhať v administratívnom konaní a vo forme riadne odôvodneného rozhodnutia.

„Proti tomu by mohol občan podať odvolanie a rozhodnutie mohlo byť ešte preskúmané súdom v rámci správneho súdnictva. V zmysle zákona však nie je možné náklady za karanténu vymáhať faktúrami,“ zdôraznil Dobrovodský.

Vymáhanie nákladov

Ministerstvo vnútra podľa ombudsmana považovalo úhradu nákladov súvisiacich s karanténou – predovšetkým poskytovanie stravy – za zmluvný vzťah. „Ako právnik venujúci sa občianskemu právu v súvislosti s argumentom ministerstva o zmluvnom vzťahu pripomínam, že osoby neboli v povinnej štátnej karanténe dobrovoľne a na základe zmluvy. Neprejavili vôľu sa zmluvne viazať. Oni len vykonávali povinnosť, ktorá im bola mocensky nariadená štátom,“ zdôraznil Dobrovodský.

Aj Ústavný súd SR podľa neho uviedol, že umiestnenie ľudí v povinnej štátnej karanténe predstavovalo obmedzenie osobnej slobody zo strany štátnej moci.

„Preto ma mimoriadne mrzí, že ministerstvo vnútra naďalej pokračuje vo vymáhaní nákladov za karanténu súkromnoprávnou cestou, do ktorej už ako verejný ochranca práv nie som oprávnený vstupovať. Po septembrových parlamentných voľbách sa však s mojou argumentáciou plánujem obrátiť aj na nového ministra vnútra alebo na novú ministerku vnútra,“ dodal Dobrovodský.