Duševný stav Slovákov sa zhoršil v dôsledku pandémie, depresie máva až tretina z nich

Problém je aj s dostupnosťou liečby.

Duševný stav Slovákov sa zhoršil v dôsledku covidovej pandémie a prispela k tomu aj vojna na Ukrajine. Vyplýva to z výsledkov prieskumu Ako sa máte, Slovensko?, ktorý mapoval duševný stav obyvateľov.

Viac ako 21 percent Slovákov v prieskume uviedlo, že ich duševný stav sa zhoršil v dôsledku pandémie COVID-19 a vyše 70 percent ľudí pociťovalo zvýšený stres či úzkosť z vypuknutia vojny na Ukrajine.

Duševné problémy

Hoci oficiálne odhady sú výrazne nižšie a pohybujú sa na úrovni 3 – 3,5 percenta, v prieskume až 30 percent respondentov uviedlo, že trpí mierne závažnou alebo ťažkou depresiou. Odborníci sa preto zhodujú, že depresii na Slovensku treba venovať oveľa viac pozornosti.

„Môžeme očakávať, že ľudí s duševnými problémami bude stále pribúdať, no my bojujeme s nedostatkom kapacít, financií i so stále prítomnou spoločenskou stigmou, pre ktorú sa množstvo ľudí stále bojí vyhľadať pomoc,“ uviedla hlavná odborníčka ministerstva zdravotníctva pre odbor psychiatria Ľubomíra Izáková.

Analýza starostlivosti

Špeciálna štúdia Depression Scorecard, ktorá tento rok analyzovala komplexný obraz starostlivosti o ľudí s depresiou na Slovensku, sa realizovala v desiatich krajinách strednej, východnej Európy a Pobaltia.

Ukázala, že hoci slovenské strategické plány a koncepcie poznajú najmodernejšie prístupy v starostlivosti o pacientov s depresiou, do praxe sa mnoho z nich ešte neprenieslo. Problém je aj s dostupnosťou liečby.

Nedostatok psychiatrov

Na Slovensku pripadá 4,9 psychiatrov na 100-tisíc obyvateľov, priemer v Európskej únii je 17. Ich regionálne rozloženie je okrem toho nerovnomerné. Aj preto priemerná čakacia doba na psychiatrické vyšetrenie u nás prekračuje sedem týždňov a rizikové skupiny ako deti či seniori majú prístup k adekvátnej liečbe ešte zložitejší.

Výstupom prieskumu je 13 konkrétnych odporúčaní odborníkov a zástupcov pacientov na zlepšenie komplexnej starostlivosti o ľudí s depresiou, ktorá je podľa WHO najrozšírenejším duševným ochorením na svete.

Ekonomické dopady

„Depresívne poruchy majú okrem vážnych medicínskych, aj významné ekonomické dopady na náš systém. Uvedomuje si to aj náš rezort, pre ktorý je oblasť duševného zdravia jednou z hlavných priorít,“ povedal štátny tajomník Ministerstva zdravotníctva SR Róbert Babeľa.

Výzvou do budúcnosti podľa neho zostáva zlepšovanie dostupnosti dát a práce s nimi, pretože len na základe kvalitných dát môže rezort správne investovať do prevencie a liečby depresívnych porúch na Slovensku.

Výsledky výskumu Depression Scorecard na Slovensku, v Českej republike, Maďarsku, Chorvátsku, Slovinsku, Srbsku, Bulharsku, Litve, Lotyšsku a Estónsku sú dostupné na stránke www.depressioncare.eu. Metodiku výskumu vypracovala britská organizácia The Health Policy Partnership.

K téme