Dlh slovenského zdravotníctva už atakuje dve miliardy eur, minulý rok opäť narástol

Regionálne nemocnice majú záväzky po lehote splatnosti viac ako 51 miliónov eur a v lehote splatnosti cez 95 miliónov eur.

Dlh slovenského zdravotníctva dosiahol ku koncu minulého roka 1,96 miliardy eur. Vyplýva to zo správy Ministerstva zdravotníctva SR, ktorú v stredu vzala na vedomie vláda. V porovnaní s rokom 2022 dlh narástol o viac ako 50 miliónov eur. Záväzky po lehote splatnosti tvorili 817 mil. eur a medziročne stúpli o 4,6 mil. eur.

Štátne nemocnice mali ku koncu vlaňajšieho roka dlhy takmer 1,14 miliardy eur. Záväzky po lehote splatnosti sa vyšplhali na 736 mil. eur a tvoria 86 % z celkovej hodnoty dlhov po lehote splatnosti v celom sektore zdravotníctva. Záväzky na úrovni istiny rástli priemerným mesačným tempom 1,15 mil. eur, záväzky po lehote splatnosti priemerným mesačným tempom 0,80 mil. eur.

Regionálne nemocnice

Z hľadiska štruktúry záväzkov po lehote splatnosti dominuje dlh voči verejným financiám, teda voči Sociálnej poisťovni, daňovým úradom a zdravotným poisťovniam. Tvorí polovicu celkového balíka.

Asi štvrtina dlhov sa týka dodávateľov liekov a zdravotníckeho materiálu a pätina patrí do kategórie iných záväzkov. Tie zahŕňajú aj skupinu záväzkov, ktoré boli postúpené veriteľmi zdravotníckych zariadení na iný subjekt, ktorým nie je banková inštitúcia.

Nemocnice v pôsobnosti ministerstva vnútra a obrany vykazujú záväzky po lehote splatnosti vo výške takmer 30 miliónov eur. Regionálne nemocnice majú záväzky po lehote splatnosti viac ako 51 miliónov eur a v lehote splatnosti cez 95 miliónov eur.

Zariadenia transformované na akciové spoločnosti minulý rok nevykazovali záväzky po lehote splatnosti, v lehote splatnosti boli 102 miliónov eur. Zdravotné poisťovne vykázali mierny pokles záväzkov po lehote splatnosti na úrovni 40-tisíc eur. Záväzky v lehote splatnosti prekročili 515 miliónov eur.

Nesplnila povinnosti

Medzi hlavné príčiny rastu nákladov štátnych nemocníc patria najmä pokračujúce prevádzkové straty, zvyšovanie osobných nákladov v dôsledku zvýšenia platov najmä lekárov a sestier, skryté investičné dlhy, ale aj nevyhnutné rekonštrukcie a stavebno-technické úpravy.

Ďalej sú to i náklady na opravu a udržiavanie spôsobené zastaranou a opotrebovanou zdravotníckou technikou či zvyšovanie nákladov na energie.

Rezort zdravotníctva informuje aj o tom, že Európska komisia žaluje Slovenskú republiku v súvislosti s tým, že si nesplnila povinnosti vyplývajúce zo smernice o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách tým, že nezabezpečila, aby verejnoprávne subjekty poskytujúce zdravotnú starostlivosť splácali svoje obchodné dlhy v lehote najviac 60 dní. Ministerstvo financií SR preto žiada o navýšenie prostriedkov na zaplatenie omeškaných dlhov nemocníc.

Systémové opatrenia

Rezort zdravotníctva v tejto súvislosti vydal vyhlášku, v rámci ktorej je vyčlenených 191 mil. eur pre ústavnú zdravotnú starostlivosť poskytovanú v komplexných a detských nemocniciach vyšších úrovní poskytujúcich vzdelávanie, a ktoré sú zároveň subjekty hospodárskej mobilizácie na spomalenie až zastavenie rastu dlhu v tomto roku.

Tento spôsob dofinancovania je zároveň jedným z krátkodobých plánov v rámci nápravných opatrení v súdnom spore s Európskou komisiou.

„Ministerstvo zdravotníctva SR pokračuje v konsolidačnom úsilí v nemocniciach tak, aby boli dosiahnuté stanovené výsledky v oblasti finančného riadenia a zároveň zlepšenia stavu v oblasti zadlžovania,“ uvádza sa v materiáli.

Medzi systémové opatrenia rezort zaradil optimalizáciu siete nemocníc či zavedenie úhradového mechanizmu DRG. Zároveň považuje za nevyhnutné zvýšiť platby zdravotných poisťovní za poskytovanú zdravotnú starostlivosť na úroveň, ktorá pokryje reálne oprávnené náklady poskytovateľov.