Slovensko investuje menej do zdravotnej starostlivosti než susedia v Čechách

Prezident Slovenskej lekárskej komory žiada o vznik doplnkového zdravotného pripoistenia a transparentných úhradových mechanizmov.

Na Slovensku vynakladáme v zdravotníctve na jedného občana oveľa nižšiu sumu ako v susednej Českej republike. Kým u nás ročné výdavky na jedného občana dosahujú 1 513 eur, u našich západných susedov je to 2 632 eur. V Európskej únii priemerné ročné výdavky na občana dosahujú až 3 521 eur.

Upozornil na to prezident Slovenskej lekárskej komory Pavel Oravec. Podľa neho je preto potrebné zvýšiť platby za poistencov štátu. Žiada tiež vznik doplnkového zdravotného pripoistenia a transparentných úhradových mechanizmov.

Diskusné stretnutie

Prezidenti Slovenskej lekárskej komory, Slovenskej komory zubných lekárov a Slovenskej lekárnickej komory iniciovali diskusné stretnutie so zdravotníckymi expertmi politických strán o zdravotníckom sektore na Slovensku.

Predstavitelia všetkých troch komôr apelujú na tieňových ministrov zdravotníctva, aby pri riešení krízovej situácie v zdravotníctve viedli dialóg a opierali sa o konštruktívne riešenia odborníkov z praxe.

Znevýhodnení a ťažko ošetriteľní pacienti

Prezident komory zubných lekárov Igor Moravčík apeloval na kandidátov na budúcich ministrov, aby riešili potrebu akútnej zdravotnej starostlivosti pre znevýhodnených a ťažko ošetriteľných pacientov vznikom štátom garantovaných centier akútnej zubnej starostlivosti a zasadili sa o nevyhnutnosť implementácie programov Ústneho zdravia pre všetkých na Slovensku.

Prezident Slovenskej lekárnickej komory (SLeK) Ondrej Sukeľ otvoril tému postavenia profesijných komôr v rámci slovenskej zdravotníckej legislatívy a poukázal na rozhodnutia viacerých európskych ústavných súdov, ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva k tejto téme.

Zákonné úpravy

Šéf SLeK sa vyjadril k zákonnej úprave predpisovania a výdaja liekov, využívania kompetencií farmaceutov, desaťročia trvajúceho poklesu ohodnotenia lekární a ekonomického ohrozenia existencie viac než tretiny lekární, nachádzajúcich sa hlavne v menších mestách a obciach.

Prítomní zástupcovia politických strán deklarovali potrebu zvýšenia ohodnotenia práce lekární, využívania odborných kompetencií farmaceutov, avšak z konkrétnych návrhov sa prezentoval iba návrh výdaja liekov bez lekárskeho predpisu laikmi v obchodných prevádzkach.