Pre viac ako 75 percent ľudí je odporúčanie od lekára najdôležitejším faktorom pri rozhodovaní o očkovaní

Závažnosť klimatickej krízy si uvedomuje aj staršia generácia. Dopady pritom vníma najmä na svojom zdraví.

Pre viac ako 75 percent ľudí je odporúčanie od lekára najdôležitejším faktorom pri rozhodovaní o nepovinnom očkovaní. Väčšina Slovákov totiž nemá na očkovanie jednoznačne vymedzený názor.

Vyplýva to z prieskumu Ako sa máte Slovensko, ktorý uskutočnila prieskumná agentúra MNFORCE v spolupráci so Sociologickým ústavom Slovenskej akadémie vied (SAV), Ústavom výskumu sociálnej komunikácie SAV a komunikačnou agentúrou SEESAME. Prieskum je realizovaný kontinuálne na reprezentatívnej vzorke dospelého obyvateľstva.

Informovať nestačí

„Dáta ukazujú, že informovať nestačí. Ľudia sú si vedomí dôležitosti preventívnych prehliadok, ako aj prínosov očkovania. Do budúcna je preto potrebné prehodnotiť a optimálne nastaviť komunikáciu o prevencii a očkovaní, ktorá zohľadní aj tieto zistenia,” uviedla Zuzana Katreniaková zo Slovenskej asociácie verejného zdravia.

Výsledky prieskumu potvrdili, že viac ako tri štvrtiny respondentov sa stotožňujú s tým, že preventívne prehliadky odhalia včasné štádiá ochorení. Pozvanie na preventívnu prehliadku priamo od lekára zároveň zvyšuje účasť ľudí na nich.

Ďalším spôsobom, ako zvýšiť motiváciu k pravidelnej účasti na preventívnych prehliadkach, je dať ľuďom možnosť, aby mohli preventívnu prehliadku a následné vyšetrenia absolvovať na jednom mieste. Pomôcť tiež môže načasovanie vyšetrenia.

Depresívne pocity či stres

Pandémia COVID-19 či vojna na Ukrajine zvýraznili potrebu ochrany duševného zdravia. Viac ako pätina respondentov uviedla, že sa ich duševný stav v dôsledku pandémie zhoršil a viac ako 70 percent respondentov pociťuje depresívne pocity či stres.

„Keďže sa v apríli veľmi obávalo vojny na Ukrajine až 74 percent respondentov a viac ako tretina z nich zažívala depresívne pocity značnú časť až väčšinu času, zamestnávatelia a štát by mohli zvážiť príspevok na psychologickú pomoc ako jeden zo zamestnaneckých benefitov,” dodala Kamila Urban z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV.

V prípade zhoršenia duševného stavu sa ľudia najčastejšie obracajú na rodinu a priateľov.

Závažnosť klimatickej krízy

Závažnosť klimatickej krízy si uvedomuje aj staršia generácia. Dopady pritom vníma najmä na svojom zdraví. Takmer 70 percent opýtaných tvrdí, že klimatická kríza negatívne vplýva na ich celkové zdravie.

Viac ako polovica ľudí však pochybuje o tom, že zdravotníctvo je pripravené čeliť dôsledkom klimatickej krízy.

Takmer 60 percent oslovených udáva, že nemajú žiadne alebo dostatok informácií o možnej prevencii v prípade zhoršenia zdravotného stavu spôsobeného klimatickou krízou.

Zdravotné benefity

Výsledky prieskumu tiež ukazujú, že zamestnávatelia zohrávajú v starostlivosti o zdravie dôležitú úlohu. Viac ako 80 percent zamestnaných ľudí považuje za dôležité, aby im zamestnávatelia ponúkali zdravotné benefity. Bez zdravotných benefitov je však takmer polovica pracujúcich.

„Skúsenosti nám ukazujú, že okrem informácií sú pre zamestnancov dôležité aj rôzne benefity podporujúce zdravie, napríklad v oblasti prevencie. Veríme, že takéto benefity by mohli byť v budúcnosti samozrejmosťou pre všetkých zamestnávateľov, nielen tých v oblasti zdravotníctva,” skonštatoval generálny riaditeľ MSD Slovensko Marcelo Pascual.

Podpora aj v oblasti duševného zdravia

Medzi benefity, ktoré by zamestnaní ľudia najviac privítali, patrí príspevok na oddych či forma prevencie proti vyhoreniu – sabatikal.

„Aktuálne dáta jednoznačne potvrdzujú, že zamestnanci očakávajú od zamestnávateľov istú formu podpory aj v oblasti duševného zdravia. Malo by to byť prirodzenou súčasťou starostlivosti o zamestnancov. My sme počas pandémie pridali k službám psychológa, na ktoré majú nárok všetci zamestnanci, aj pravidelné Dni duševného zdravia. Zamestnanci reagujú na benefity v tejto oblasti veľmi pozitívne, preto ich chceme rozvíjať aj do budúcna,” uzavrela riaditeľka Ľudských zdrojov spoločnosti Henkel Slovensko Alica Štepánová Kolárová.